Týždenník Život sa venoval problemitke Domaše

Užívateľské hodnotenie: / 0
NajhoršíNajlepší 

Prevzaté z týždenníka Život:  Posledných päť rokov privádza vodná nádrž Domaša na východnom Slovensku tisícky ľudí do zúfalstva. O tom, ako sa na jej brehoch vydarí budúca letná turistická sezóna, sa rozhoduje už teraz.

Miroslav Fečko starostuje v obci Bžany, na hornom konci 14 kilometrov dlhej vodnej plochy, už šestnásty rok. Ale také neprajné, vrtošivé časy, aké tu panujú posledné roky, si nepamätá. „Raz je to povodeň, ktorá sa privalí dole korytom Ondavy, ešte po nej poriadne neporátame škody a už našu trpezlivosť skúšajú roky sucha. Ani neviem povedať, čo je pre tento kraj horšia pliaga,“ ťažká si. A celú jeseň obieha úrady, ktoré majú čosi do činenia s Domašou, aby zavčasu reagovali na pasce, ktoré im môže v zime a na jar nastaviť nevyspytateľná príroda.

Skúpa Ondava

V roku 2010 rozvodnená Ondava zaplnila vodnú nádrž až po bezpečnostný prepad. Keď sa prihnala vyše metra vysoká prívalová vlna, ľahko preletela cez prepad a na brehoch Ondavy pod hrádzou zanechala obrovskú spúšť. Takú, ako zvyčajne zanechávajú povodne.

Po roku bohatom na vodné zrážky však prišli roky sucha. Hladina vody klesala denne až o päť centimetrov. „Na prvý pohľad malé, zanedbateľné číslo. Lenže stačilo na to, aby voda ustúpila od pláží v rekreačných strediskách Valkov a Tíšava až o 20 metrov. Bola to hotová katastrofa, veď komu by sa chcelo brodiť do vody cez dvadsaťmetrový pás bahna,“ vylieva si srdce bžanský starosta.

Brehy vodnej nádrže lemuje asi 2 500 chát, stovky metrov piesočných a trávnatých pláží, desiatky penziónov, hotelov, reštaurácií. Iba v kempingoch je miesto pre desaťtisíc turistov. Návštevnosť rekreačných stredísk rapídne klesala, miestni podnikatelia išli so svojím biznisom do červených čísel. Zdalo sa, že ak sa príroda nezľutuje, turistickému ruchu zvoní na brehoch Domaše umieračik.

Zlé počty

Starostovia obcí, majitelia chát a podnikatelia roky posielali sťažnosti, prosby, žiadosti o riešenie problému, ktorý ich svorne privádzal do zúfalstva.

„Keď sa jedna zo sťažností dostala do mojich rúk, s prekvapením som zistil, že za veľké problémy a úbytok vody nemôžu len klimatické pomery, ale aj ľudia. Teda tí, ktorí zabetónovali v manipulačnom poriadku vodnej nádrže, že sa bude vypúšťať 4 900 litrov vody za sekundu. Šokujúce bolo, že sa to robilo bez ohľadu na silu prítoku.

Samozrejme, že keď vodohospodári neznížili množstvo vypúšťanej vody ani pri prítoku 300 litrov za sekundu, doviedli Domašu na pokraj katastrofy. Keď som sa do toho oprel, vtedajšie vedenie podniku mi povedalo, že manipulačný poriadok nádrže nie je trhací kalendár a nemôže sa meniť každý deň. Tak ich náš úrad doslova pritlačil k múru. Až keď sa ku kormidlu dostali skúsení odborníci, nebol zrazu žiadny problém regulovať vypúšťanie vody tak, aby to Domašu nepriviedlo do katastrofálnej situácie,“ hovorí vedúci Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Prešove Miroslav Benko.

Dokumenty, ktoré nám ponúkol na nahliadnutie, mu dávajú za pravdu. Nepružný manipulačný poriadok bol jednoducho zle nastavený, v lete sa priveľa vody vypúšťalo, v zime a na jar sa málo naakumulovalo. Výsledkom zlého manažovania vodnej nádrže bolo to, že hladina vody bola v letných mesiacoch až päť metrov pod optimálnou výškou.

Čudné argumenty

„Domaša sa nemusela dostať na pár rokov do kritického stavu, keby vtedajším vodohospodárom nebol chýbal obyčajný gazdovský rozum. Jednoducho sa bránili všetkým argumentom a zmenám. Tak to roky fungovalo, tak prečo to zrazu meniť, chabo argumentovali pri stretnutí s chatármi a podnikateľmi.

Navyše, vtedajšie vedenie Slovenského vodohospodárskeho podniku bolo napáchnuté veľký alibizmom. Vraj sú ochotní zmeniť manipulačný poriadok, ale len vtedy, ak sa niekto zaručí, že uhradí všetky škody, ktoré vzniknú pri jeho zmene,“ rozhorčuje sa pri spomienke na rokovanie s vodohospodármi chatár Dušan Lukáč.

Miroslav Benko, ktorý má na starosti ochranu životného prostredia v celom Prešovskom kraji, sa čuduje, že nikto zo zodpovedných si neuvedomil, že pri nízkom stave vody dochádza k rýchlejšej erózii dna a rýchlejšiemu usádzaniu nánosov bahna.

Slovenský vodohospodársky podnik argumentuje, že musí brať ohľad nielen na to, čo sa deje za priehradným múrom, ale aj pod ním. „Musíme konať tak, aby sme neohrozili potreby odberateľov vody ani stav podzemných vôd v krajine pod hrádzou,“ tvrdí riaditeľ košického závodu Ján Tkáč.

V týchto dňoch by už mali mať vodohospodári v rukách časť štúdie vypracovanú Výskumným ústavom vodného hospodárstva v Bratislave, ktorá im odporučí, aký by mal byť nový manipulačný poriadok nádrže Domaša.

„Na zvyšok jesene, zimu a jar schválim a podpíšem iba taký manipulačný poriadok, ktorý Domaši, podnikateľom, turistom už neublíži. Skúsenosti z tohtoročného leta, keď sa po znížení odtoku podarilo zvýšiť hladinu vody nádrže až o 263 centimetrov, ukazujú, že sme s resuscitáciou Domaše na správnej ceste. A pritom recept je až prekvapujúco jednoduchý,“ povedal nám pri previerke súčasného stavu vodnej hladiny Miroslav Benko.

Peter Ličák